Zuzka Turanová

Stará túžba početných generácií slovenských dívadelníkov vo Vojvodine sa splnila. Historický význam chvíle, akou je prvá premiéra novozaloženej divadelnej ustanovizne vojvodinských Slovákov – pravdepodobne prvej a jedinej mimo hraníc Slovenska – nám napovedá spomenúť si aspoň stručne na dlhú divadelnú tradíciu a najmä na jej začiatok 27.augusta roku 1866, ked’ študent a neskoršie pražský univerzitný profesor Jozef Viktor Rohoň (1845-1923) v Petrovci so skupinkou ochotníkov nacvičil veselohru Starý vozka Petra llI. Napovedá nám spomenúť si na spisovateľa a nášho prvého dramatika Félixa Kutlíka (1843-1890) a jeho prvú pôvodnú divadelnú hru Stratený syn hranú v Petrovci roku 1871. Napovedá nám spomenúť si na dalšie mená zabudované do dejín slovenského vojvodinského divadelníctva v 19. storočí: Jána Straku (1850-1888), Karola Medveckého (1860-1937) a Ondreja Garaya (1865-1919), ktorý divadelné predstavenia nacvičoval v rámci Petrovského spevokolu.Začiatkom 20. storočia divadlo sa už hralo v Báčskej Palanke (1902), Starej Pazove (1903), Kulpíne a Novom Sade (1904), Kysáči (1905), Silbaši, Laliti a Pivnici (1906), Selenči (1911), Hložanoch (1912), Kovačici (1914)… Sieť slovenského divadelného ochotníctva sa začala šíriť a rozvetvovať po týchto končinách. V rámci programov Slávností v Petrovci sa začali organizovať aj prvé divadelné prehliadky.V druhej polovici 20. storočia divadelníctvo sa začalo stavať jedným z reprezentatívnych znamení súčasnej slovenskej kultúry nie iba vo Vojvodine, ale v celej vtedajšej Juhoslávii a začalo nadobúdať nový rozmer a kvalitu v posledných desaťročiach, prekonávaním ochotníckeho prístupu k divadelnému prejavu profesionálnym. Novú dimenziu do slovenského vojvodinského divadelníctva priniesli už školení divadelníci a najmä pomerne početní režiséri.Prvému školenému režisérovi z našich radov Ľuboslavovi Majerovi sme zverili výber predlohy a réžiu prvej inscenácie v Slovenskom vojvodinskom divadle.Zvolil si Zuzku Turanovú – dramatizáciu prózy Jána Čajaka ml. a obsadil, tak starších skúsených hercov, ako i mladých hercov z Kovačice, Kulpína, Kysáča, Starej Pazovy a Petrovca. Hlavnú úlohu Zuzky Turanovej však obsadila herečka z nitrianskeho Divadla Andreja Bagara – Kristína Turjanová. Po 137. rokoch a 3. dňoch slovenská ochotnícka divadelná tradícia sa dostala k svojmu cieľu.